Welcome

 Od rána to tu, v Black Ordere bolo nejaké rušné. Po chvíli sa ozvalo: „Pomóc“ ako niekto zakričal.    „Čo sa deje? Idem to omrknúť.“ Pomyslel som si . Bežal som tam, odkiaľ som pred chvíľou počul ten výkrik. „Ah, Allen – kun. Vďaka bohu, že si tu. Pomôž nám s týmto.“  „A do pekla. Čo to je?“ opýtal som sa, keď som uvidel nejakého robota, ako to tam ničí. „Komurín VII.“ Odpovedal mi Reever – san.  „Počkať. Za tým je zase Komui –san?“  Opýtal som sa nechápavo. „Áno. Bežali sme za Lenalee, ona tu nie je a on to ešte nevie, pretože nechceme, aby sa stalo to, čo minule. Pamätáš, že? Radšej mu to ani nehovor. Nikdy nevieš, čo urobí. Je nepredvídateľný. Ok?“  „Dobre. Idem na to.“ Povedal som mu. Prešiel som pred Komurína VII a skríkol som: „Innocence, Hatsudo.“ Chytil som sa za ľavú ruku a stal sa z nej meč. „Clown Crowed Hatsudo.“ Nepriateľa – Komurína VII som zničil dvoma údermi mečom a prešiel som ku Komuiovi.

„Komui – san, kedy sa poučíte? Kvôli tomuto vás Lenalee nemá rada a plače. Kedy sa poučíte? Hm? Je z toho vážne smutná. Vždy sa chodí ku mne vyplakať a vyspovedať.  Ako je jej ľúto vás mlátiť, a tak ďalej. Poučte sa, Komui – san! Je smutná a ja už toho mám dosť. I keď to občas vyzerá, že je šťastná a veselá, ale nie je to tak. Opak je pravdou. Nikdy predtým som ju takúto smutnú nevidel a už si ani nespomínam, kedy som ju naposledy videl naposledy smiať sa od srdca. Tak už vám nemám čo povedať, Komui – san. Už idem. Popravde i ja som z toho smutný ale neberiem to už tak vážne, ale už som unavený z neustáleho ničenia akúm a ešte mám aj vašich Komurínov? Už nie, Reever – san. Keď budete nabudúce potrebovať pomoc, tak je tu plno exorcistov a prosím vás nebehajte s tým už za Lenalee. Je z toho potom na zrútenie často potom máva depresie. Je mi jej strašne ľúto. Odchádzame a idem do izby.“ Povedal som a odišiel som.

 V izbe som si ľahol na posteľ a zaspal som. Tesne predtým som si povedal : „ Ešte raz a odídem odtiaľto tak ako aj môj shisho.“   Spal som dovtedy, pokým ma nezobudil hlad. Vstal som a išiel som do jedálne. Pri okienku som si objednal zase horu jedla. Za dvadsaťpäť minút som to zjedol. Trvalo mi to tak dlho pretože som si dnes to jedlo vychutnával. Inokedy by som to zjedol do desiatich minút, možno za menej. Po výbornom jedle som sa odobral cvičiť. Cvičil som až dovtedy, pokým som skoro neodpadol. Po cvičení som odišiel do izby a tam som si dal menšieho šlofíka, pokým ma nezobudilo klopanie na dvere.