Ďalší Komurín a úspešná misia part 7
Keď sme si ľahli, tak si ma Yuu pritiahol ku sebe do náručia pobozkal ma do vlasov. Potom sme sa pobozkali a šli sme spať. „Oyasumi nasai, Yuu.“ „Oyasumi, Allen – chan.“ Povedali sme si a zaspali sme. Po cca dvoch hodinách sme sa zobudili a išli sme. Trvalo nám to dva dni, než sme zistili, čo tu robí Tyki Mikk a tie akumy. Mali v nemocnici v tomto meste výrobňu akúm a tak na ňu dávali pozor, keby niečo. Podali sme hlásenie Komuiovi a vysvetlili sme mu náš plán. Náš plán bol pomaly zabíjať pár akúm denne. Dozvedeli sme sa, že Tyki Mikk sa má za pár dní odísť a príde niekto iný, a že tomu druhému bude trvať pár dní, pokým príde. Tak sme sa rozhodli, že za tie dva dni tie akumy pozabíjame, že to tu všetko zničíme a potom budeme zdrhať tak rýchlo, ako budeme môcť. Nadišiel deň „D“. Ja som sa tešil na to, že už odtiaľto konečne vypadneme.
Stihli sme to zničiť za polovicu jedného dňa a zvyšok času sme sa pozerali ako to všetko pekne horí, až pokým to neľahlo k zemi úplne. Druhý deň sme utekali a občas som musel moyashiho niesť, pretože bol ešte unavený. Na veliteľstvo sme prišli za dva dni bez komplikácií alebo zranení. Podali sme Komuiovi hlásenie a povedali sme mu aj o nás, o tom, že sme sa dali dokopy. Pred tým sme mu to nepovedali a dúfali sme, že nám to bude priať, a že nás nezavrhne. Zobral to dobre, praje nám to a povedal: „Som rád, že ste sa konečne dali dokopy. Bolo to na vás už dobre dlho vidieť. Konečne ste spolu a myslím, že vás nič neodlúči, že?“ „Nič a nikto nás od seba nedostane.“ Povedal som. Vybavil nám to, aby sme mali len jednu izbu. Väčšiu, spoločnú izbu. Poďakovali sme sa mu a odpochodovali sme do našej novej izby, aby si to Komui ešte nerozmyslel.
KONIEC