Welcome

 „Tak tu sa schovávaš, hmmm.“ Niekto mi zašepkal pri uchu. Otočil som sa a uvidel som Abe no Semeia. Zľakol som sa a chcel som odtiaľ utiecť, ale akosi mi to nevyšlo. Keď som sa otočil a chcel utiecť, tak som zakopol o koreň stromu a padol by som, keby ma Semei nechytil. Chvíľu som sa čudoval, prečo to urobil. Až keď prehovoril, tak som pochopil. „Ops. Dávaj si na seba pozor. Si predsa mladý vodca a nebolo by dobré, keby si bol práve teraz zranený.“ Pomohol mi postaviť sa.  „To máš pravdu. Nebolo by to dobré. Už musím ísť. Vďaka za pomoc.“ Potom ma vzal do náruče a niekam ma odniesol. Asi do svojho úkrytu, pretože to miesto som vôbec nepoznal. Nevedel som, čo chce som mnou robiť, pokým ma nezačal vyzliekať. Prvé, na čo som sa zmohol ako som sa dostal zo šoku, bolo brániť sa. Už bolo ale neskoro. Kimono, ktoré som mal na sebe, bolo už dávno niekde na zemi. Semei bol tiež vyzlečený a ako som zistil, tak som sa skôr zapájal, než aby som sa bránil. Keď ma vzal Semei do úst, tak som mal pocit, akoby sa mi zastavil rozum. Mal ma v ústach kompletne celého, popri tom ma neustále hladil po tele a tým ma vzrušoval až na neúnosnú hranicu. Nevydržal som to a vystrekol som mu do úst. S kamennou tvárou, akoby sa nič nerobilo, prehltol všetko, čo mal v ústach a začal ma pripravovať na naše spojenie. Neviem ako sa to stalo, ale zrazu medzi stonmi sa mi podarilo povedať: „Semei, takto nie. Chcem ti to urobiť tak ako ty mne.“ On zavyl od vzrušenia a o chvíľu som mal jeho prirodzenie v ústach a on ma stále pripravoval. Bez zarazenia sa som ho vzal do úst a odplácal som mu jeho starostlivosť. Po chvíli, keď zistil, že som pripravený, tak sa odo mňa odtrhol. Zdvihol mi nohy a premiestnil sa medzi ne. Pozrel sa na mňa, aby sa uistil, že je v poriadku to, aby do mňa vnikol. Ja som mu na to iba prikývol hlavou. Po chvíli do mňa prenikol. Čakal som, že to bude bolieť, podľa toho, akých je rozmerov, ale vôbec ma to nebolelo. Pozrel som naňho a on sa na mňa uškrnul. Hľadel som naňho s veľkou túžbou v očiach. Pochopil, čo som tým chcel povedať a začal prirážať. len som sa pod ním prehýbal od slasti, ktorú mi spôsobovali jeho prírazy, keď sa zrazu so mnou pretočil tak, že som bol na vrchu teraz ja. Pozrel som sa mu do očí, vedel som v nich čítať tak dobre ako v otvorenej knihe, a tak som vedel, čo tým chcel povedať. Začal som k nemu prirážať a on si mohol užívať, a aj užíval, pohľad na mňa a na to ako do mňa priráža. Keď už sa mi naďalej nedalo prirážať, tak sa znova pretočil a po pár prírazoch sme obaja vyvrcholili. Chvíľu sa udržal, ale potom padol pri mňa a vyzeral úplne vyšťavený. Ja som na tom nebol o nič lepšie. Cítil som sa akoby po mne niečo prešlo, ale lepší pocit som ešte nikdy nezažil. Po chvíli si ma k sebe Semei pritiahol, pritúlil som sa k nemu a zavrnel som ako mačka. Bolo mi úžasne. Ani som si to neuvedomil, ale o chvíľu som sa prepadol do ríše snov.

Keď som sa na druhý deň zobudil, tak som bol vo svojej izbe v hlavnom dome nášho klanu. Sklamane som sa postavil, ale cítil som, ako ma bolí zadok a mal som roztrasené nohy. Po chvíli som cítil ako zo mňa niečo vyteká. Rýchlo som si uvedomil, že to nebol iba sen a bol som rád. Ani neviem prečo, ale bol som rád a cítil som sa ako zamilovaná puberťáčka. V rýchlosti som na seba hodil kimono a utekal som do kúpeľne. Tam som sa ponoril do vody a rozmýšľal som nad tým, čo sa stalo a či sa o stane znova. Celý deň som bol ako na tŕni a čakal som, kedy si pre mňa príde. Večer po tréningu s Itakom som sa  vracal z Tonoo Vilage, kam som chodieval trénovať a myslel som si, že si to Semei asi už rozmyslel a že za mnou už asi nepríde. To som sa ale mýlil, pretože po chvíli ma objal okolo pásu. Natočil som k nemu hlavu a pobozkali sme sa. „Dobre si myslím, že si unavený z tréningu, že?“ len som mi na to pokýval hlavou, pretože na rozprávanie som už vôbec nemal energiu. Zase si ma odniesol k sebe, ale teraz sme sa nemilovali. Len sme ležali vedľa seba až do rána. Keď sa ráno začalo rozvidnievať, tak ma vzal do náruče a odniesol ma domov. „Choď spať. Musíš byť unavený. Neboj sa, zase si pre teba prídem. Ľúbim ťa, Rikuo.“ Povedal, pobozkal ma a odišiel. Len som za ním pozeral a po chvíli som sa rozhodol, že si musím ísť pospať. Ľahol som si do postele a v okamihu, keď sa mi hlava dotkla podušky som zaspal. Zaspal som s úsmevom na tvári v očakávaní ďalšieho stretnutia s ním.