My Ordinary Days
YUKI: IKUTO: The End
Išiel som po ceste do školy a zrazu som uvidel nejakých vagabundov, ktorí chceli okradnúť nejakého chalana, ktorý mal na sebe tú istú uniformu ako ja a tak som usúdil, že je z našej školy. Robil som si o toho malého starosti tak som tam nakoniec prišiel a povedal som : " Čo to tu robíte? Aspoň sa postavte k obrubníku, pretože mi blokujete cestu a ja chcem prejsť. Magori." "A ty si kto, že si toto dovoľuješ k nám?" "Hey, hey, hey. Moshikashte. H - Hi - Hi - Hina- Hinamori Yu - Yuki?" "No? A čo? To tu budete stáť celý deň? Potrebujem prejsť do školy, vy nie?" "Už ideme. Prepáčte nám našu drzosť, Hinamori - sama." zakričali a zdrhli ako para nad hrncom. "E - Eto. Moshikashte? Cool & Spicy, Hinamori Yuki - sama? Mohol by som dostať autogram? Som váš veľký fanúšik. Onegai." " Čo si hlúpy? Ty tu tak isto zavadziaš. A ospravedlň ma, už musím ísť." povedal som a odišiel som. Ešte pred tým, než som bol od tej ulice ďaleko tak som počul: "Cool & Spicy, Hinamori Yuki - sama!" Achhh, už zase. Keď som prišiel do školy, tak sa z každého rohu ozývalo : "Hey, hey. Nie je to náhodou ten Cool & Spicy, Hinamori Yuki - sama?" "Kya, ty vole. Máš pravdu je to on. Ohayo, Hinamori - sama." a nakoniec sa zborovo ozvalo : "Cool & Spicy, Hinamori Yuki - sama. Ohayo gozaimasu." "Ohayo, čo to tu robíte?" "Nič, len vás zdravíme. Nesmieme?" "Samozrejme, že smiete. Len sa pokúste ma nevystrašiť. Okay?" "Prepáčte nám, Hinamori - sama. Vymyslíme niečo lepšie." "Spolieham sa na vás." povedal som, mrkol som na ne a ešte som sa na ne aj usmial. "Aaaaa, Kawaii." zakričali a niektoré aj odpadli. "Ale, ale. Tu je niekto populárny, že Hinamori - kun?" "Kuukai, čo to tu robíš?" povedal som, keď som zistil, že ma niekto drží okolo pasu a kto ma drží okolo pasu. "Kuukai, pusť ma, lebo inak to nedopadne dobre, pre teba samozrejme. Pamätáš, čo sa stalo minule?" "Ale, Hinamori - kun. Keď ja chcem byť tvoj kamarát." "Ahá, tak kamarát! A čo to bolo minule, keď si ma opil a skončil som s tebou v posteli?!" "Chotto Matte, Hinamori - kun." "Nani?" "Eto, eh , eh eh." "Vykokci sa už konečne." "No dobre. Nechcel som to priznať, ale viacej sa mi páčia chlapci ako dievčatá a ty si taký Kawaii a Cool & Spicy, tak si nemôžem pomôcť." "Prestaň, Kuukai. Niečo ti prezradím. Skús na mňa zabudnúť, aj keď sa ti to určite asi nepodarí, tak sa i tak budeš musieť pohnúť ďalej, na strednú a tam na to, čo sa stalo medzi nami určite zabudneš. 100 % a určite tam bude aj veľa pekných chlapcov ako som ja. A mimochodom nechcem sa miešať do Tadaseho vecí, pretože si robí na teba nárok. Vypadá to tak, akoby bol do teba zamilovaný." "Nani? Náš zlatučký, milý a nevinný Tadase je do mňa zamilovaný? Čo ti šibe, Hinamori?" "Nie, ešte aj Kisei mi to potvrdil a povedal mi, že on je zaľúbený do Daichiho. A bol pri tom tak rozkošne červený ako nejaká paprička. Hahaha." "Vážne si nerobíš prču, Hinamori? " "Nie. Neboj sa. Tamto s tou posteľou som ti už odpustil, takže odo mňa nemusíš čakať žiadny podraz a teraz ti poviem, čo nikto okrem mňa a mojich Shugo Chara nevie. ja som zabuchnutý do Ikuta. Ale nikomu to prosím ťa nehovor a na Tadaseho choď pomaly a nie, že mu vytrepeš, že som ti povedal, že je do teba buchnutý. Na neho podľa jeho povahy musíš ísť jemne a pomaly. Chápeš?" pokýval hlavou, usmiali sme sa na seba a odišli sme každý do svojej triedy. Keď som tam uvidel Tadaseho, tak som mu povedal : "Tadase, počul som, že Kuukai je do teba zaľúbený. Povedal mi to Daichi, a mimochodom ten je zaľúbený do Kisekiho. Prosím ťa, on na teba pôjde pomaly, tak si toho váž a len tak od témy, nehovor mu, že som ti to povedal a keď sľúbiš, že mu to nepovieš, tak ti poviem to, čo ešte nikto okrem mňa a mojich Shugo Chara nevie. Dobre?" "Dobre, Hinamori - san." "Dobre, som zaľúbený do Tsukiyomi Ikuta." "To je dobre, náhodou viem, že on je do teba zaľúbený tiež. Je to dobrý chlapec, neublíži ti, pokiaľ ty neublížiš jemu. Dúfam, že vám to víde." "Nápodobne. Že to ti povedal Yoru?" "Áno, je to tak." "A nie je náhodou Yoru zaľúbený do Reia?" len pokýval hlavou na znak súhlasu. "Dobre." povedal som mu. Po skončení únavného vyučovania som išiel domov ale inou cestou ako včera. Išiel som cez park, v ktorom som videl minule Ikuta hrať na husle, tu prekrásnu i keď smutnú melódiu. Išiel som tadiaľ a uvidel som ho, ako sa rozvaľuje na tráve a spí. Vedľa neho ležal Yoru a hrá a s kĺbkom nejakej bavlnky. "Ahoj, Yoru." povedal som mu." Ahoj, Yuki. Budeš sa zase so mnou hrať?" opýtal sa ma. "Keď chceš, tak možno." "Áno chcem. Tento tu celý deň nič iné nerobí okrem toho, že spí a chodí do školy. Občas si zahrá na husle ale inak je to rutina." "Rei. Poď ideme na to. Charanari." povedal som a Rei prikývol. Všimol som si, že sa na mňa Ikuto pozerá. "Watashi no Kokoro. Unlock." povedal som a premenil som sa. Keď skončila premena, tak som mal na sebe čierne kraťasy, čo mi končili pod zadkom, mojou zvláštnosťou je, že nemám na nohách žiadne nechutné chlpy ako niekto iný, napr. oto - san. Čierne obtiahnuté tričko, cez ktoré mi bolo vidieť tých pár svalov, ktoré som nabral za tú dobu, čo naháňam a zachraňujem X - tama. Zvolal som na Yorua: "Tak poď. Zahráme si naháňačky vo vzduchu a máš výhodu, že si malý. Poď." a začal som ho naháňať. Smiali sme sa pri tom ako dvaja blázni a Ikuto nás len sledoval zo zeme s milým úsmevom na tvári. "Hej, Ikuto. Poď, pridaj sa k nám." zvolal som naňho a sledoval som jeho výraz. "Nechce sa mi. Ja sa budem na vás radšej len pozerať." zletel som k nemu, naklonil som sa k jeho uchu a povedal som mu. "Počul som, že ma máš rád. Mimochodom ja a tiež mám rád. Ľúbim ťa, Ikuto." keď som sa spamätal, tak som vyskočil s premeny a začal som kričať. "Hej, Rei. Nemysli si, že sa predo mnou niekam skováš. Keď si mi to urobil prvý - krát, tak som ti povedal, že keď to urobíš znova, tak sa ani u Lucifera v pekle predo mnou neschováš. Priprav sa." a rozbehol som sa za ním. Stratil som ho v neďalekých kríkoch. Hľadal som ho ako sprostý a potom som to len predstieral, keď sa rozprával s Ikutom. ,,Neboj sa, Ikuto. Je to pravda. Keď takto občas ovládnem Yukiho, tak poviem, čo si myslí alebo čo cíti. Je to pravda." povedal ešte raz a Ikuto sa usmial a otočil sa na mňa. "Poďme chlapci. Pôjdeme domov a necháme toho podvodníka u Ikuta. Tam mu bude asi lepšie." povedal som a odišiel som. "Aspoň budeme mať viacej miesta." povedal Dai. Len som pokýval hlavou a odišli sme domov.