Druhá časť poviedky pre Nyoko - chan Nightmare
Takže toto je druhá polovica. Dúfam, že to je aspoň trochu podľa tvojich predstáv. Ten grupáč mi dal zabrať a dúfam, že sa hnevať za ten koniec nebudeš, že nie? Ale pripadalo mi to fajn. O tých dvoch spolu som ešte moc nepísala, takže tak. Dúfam, že sa to bude páčiť aj tebe Arashikyuketsukineko.
P.S. Tu je prvá časť.
Link: https://animeslash.estranky.cz/clanky/pre-nyoko---chan/pre-nyoko---chan-nightmare.html
Počul som vŕzganie, vzdychy a stony, tak som sa pozrel na to miesto, odkiaľ ten zvuk prichádzal. Tým pádom som bol prinútený sa lepšie poobzerať po izbe. Uvidel som, že izba je veľmi veľká a že sa v nej nachádzajú ešte tri také veľké postele, ktoré sa práve teraz používali a jedna ešte väčšia. Na jednej oddychoval a sledoval dianie Kaname Kuran. Na posteli hneď vedľa tej, na ktorej ležal boli Akatuki a Hanabusa, ktorí si užívali a boli práve v tom najlepšom. Vedľa nich boli na posteli Shiki a Ichijo, ktorí ešte len asi začínali, alebo už išli druhé kolo. Akatsuki bol seme a vyzeral tak dominantne. Zato Hanabusa vyzeral s tým rúmencom vo tvári sladko. Shiki a Ichijou sa len maznali a laskali. Asi boli unavení z predchádzajúceho kola. Akatsuki naposledy prirazil do Hanabusi a vyvrcholil. Chvíľku na to vyvrcholil aj jeho partner. Akatsuki asi zachytil môj pohľad, pretože sa na mňa otočil. Pousmial sa, vstal a prešiel ku Kuranovi. Sklonil sa k nemu, aby mu niečo mohol pošepkať. Videl som, ako Kuran zvrtol svoj pohľad ku mne a mne prešli po tele zimomriavky. Mal v očiach neukojenú túžbu. Pousmial sa na mňa a zavolal na ostatných. Tí prestali s tým, čo práve robili a pozreli sa naňho takým pohľadom, až mi len z neho preskočilo. „Kiryuu Zero je už hore. Takže, kto ide ako prvý, aby nám ho mohol pripraviť?“ opýtal sa Kaname. „To nie je potrebné, predtým než som ho sem priniesol som ho pripravil, Kaname – sama.“ Všetci sa naňho prekvapene pozreli a len Kaname sa naňho vševediaco pozrel. Akatsuki ku mne prišiel a preniesol ma na tú najväčšiu posteľ a ja som si domyslel, čo sa stane. Keď ku mne prišiel, tak som sa zdesil. Jeho pohľad bol pre mňa peklom samotným. Bál som sa. Tak moc som sa bál, až mi z očí vytryskli slzy. Kaname sa pozrel na Akatsukiho a ten bez slova prišiel ku mne. Pohladil ma po tvári a pousmial sa na mňa. Tiež som sa naňho pousmial. Jemne mi zotrel slzy z tváre a jemne ma pobozkal. Keď som sa k nemu pridal, tak sa odo mňa odtrhol a posadil sa za mňa. Čudoval som sa, čo chce robiť, ale po chvíli som to zistil. Len robil miesto pre Kanameho, ktorý sa už nevedel dočkať toho, kedy sa uspokojí. Keď bol Akatsuki za mnou, tak som pocítil jeho jemné, hravé prsty na otvore do môjho tela. Ani neviem ako ale po chvíli som už v sebe mal Kanameho. Prirážal ako divý a keď vyvrcholil, tak som si oddýchol a myslel som si, že jeho už mám za sebou. To som sa ale mýlil. Ledva som sa stačil nadýchnúť a mal som ho v sebe znova. Bolo to bolestivé, pretože sa k nemu pridal aj Hanabusa, takže som ich mal v sebe dvoch zároveň. Sprvu to bolelo, ale to po chvíli prešlo a bolesť nahradila slať a vzrušenie. Nikdy by som si nepomyslel, že som až aký úchyl, aby sa mi toto páčilo, ale páčilo sa mi to. Hlavne sa mi páčilo to, že Akatsuki ležal za mnou a držal ma. To ma veľmi upokojovalo. Preto som nepanikáril ani vtedy, keď do mňa išli tí dvaja zároveň. Posledných pár prírazov a vyvrcholili sme – všetci traja. Tí dvaja konečne vypadli a do mňa vošli Shiki a Ichijo. Tí boli jemnejší než tí dvaja predtým a tak netrvalo dlho, pokým sme vyvrcholili. Nevyšli zo mňa. Chvíľku si dali prestávku a potom sme pokračovali ďalším kolom. Potom ako sme vyvrcholili zo mňa konečne vyšli a ja som si myslel, že im to už konečne stačilo. Mýlil som sa. Kanamemu to očividne nestačilo, tak do mňa vošiel znova a opakovali sme to asi trikrát, pokým konečne mal dosť. Keď zo mňa vyšiel, tak ma Akatsuki chytil do náruče a odniesol ma na ošetrovňu. Tam skontroloval, či nemám nejaké vážne zranenia a pomohol mi obliecť sa do náhradných vecí. Tie, čo som mal na sebe, skončili niekde roztrhané. A radšej ani nechcem vedieť kde. Zostal so mnou, pokým som nezaspal a keď odchádzal, tak ma pobozkal na čelo a zašepkal: „Prepáč, Zero. Milujem ťa.“ Najprv som bol v šoku, ale potom som si spomenul, ako ma jeho prítomnosť upokojovala a dodávala mi odvahy a zašepkal som si popod nos : „Ja tebe tiež, Akatsuki Kain.“ Dúfal som, že je ešte za dverami a počuje to.
KONIEC FLASHBACKU
Ako som išiel do izby mal som ten istý čudný pocit ako včera. Rýchlo som odomkol a vošiel dnu. Dvere som nechal otvorené. Postavil som sa pri posteľ a začal som sa vyzliekať. Najprv vrch od uniformy, potom nohavice a nakoniec aj košeľu. Všetky tieto prebytočné veci som nechal dopadnúť na zem. Po chvíli som počul buchnúť dvere. Neotočil som sa, iba som sa pousmial. „Neučil ťa doma, že dvere sa zatvárajú? Inak sa môže stať to, čo včera.“ Povedal a ja som sa naňho konečne otočil, pousmial som sa a povedal som: „A čo také sa stalo včera? Ja si nič nepamätám. Och, až na ten sex s tebou v kúpeľni. Stalo sa potom ešte niečo iné?“ Zavrtel hlavou a podišiel ku mne. „Očividne na to chceš zabudnúť, tak ti to pripomínať nebudem, ale ten sex by sme si mohli zopakovať. Čo povieš?“ „Kľudne.“
THE END
Komentáře
Přehled komentářů
to je.. to je.. do-ko-na-lé.. moooooc sa ti to podarilo.. presne toto som chcela.. kain x zero.. romatika medzi týmto párom? ani nevieš ako dlho som to hľadala.... priznaj sa! ty si mi čítala myšlienky!
juu a nenásitný Kaname.. hehe.. do-ko-na-lé.. :))
Muck :3
(arashikyuketsukineko, 7. 5. 2012 20:05)
Tak krásné...si to dokážu vybavit...chudáček Zero... i když myslím, že si to užíval...
a jinak mi můžete říkat Neko a děkuji...povídka se mi mocinky líbila
*slintá, krváca, slintá, omdlieva, vstáva, slintá*
(Nyoko-chan, 7. 5. 2012 20:48)