Najsladšia vec na svete
Mladý botchan Ciel sa nudil v pracovni za stolom, zatiaľ čo mu jeho sluha z pekla pripravoval obed. Rozmýšľal nad všetkým možným i nemožným, dokonca rozmýšľal nad nesmrteľnosťou chrústa. Nakoniec v myšlienkach zabočil ku svojmu sluhovi a rozmýšľal, či dnes dostane aj dezert, a keď áno, tak aký. Mal chuť na jahodový krém a ten vedel jeho sluha sakra dobre. Odkedy ochutnal jeho jahodový krém, tak už mu tie obyčajné, čo robili iní nechutili. Ten jeho jahodový krém bol jednoducho vynikajúci. Ani si nevšimol, že Sebastian vošiel aj s obedom dnu a usmial sa naňho. Potichu sa k nemu prikradol a zozadu naňho vybafol. Ciel sa tak zľakol, až nadskočil a udrel Sebastiana hlavou do brady. Ten si to akoby ani nevšimol, len sa začal smiať na výraze svojho botchana. Ciel sa po chvíli ukľudnil, a keď uvidel, čo spôsobil Sebastianovi, tak okamžite vytiahol dezinfekciu zo stola. Prečo? Pretože ako ho udrel, tak mu aj trošku roztrhol kožu na pod bradou. Postavil sa a prikázal mu nech si sadne, aby mal lepší prístup ku zraneniu. Po ošetrení ho Ciel pobozkal na ústa. Sebastian sa naňho prekvapene pozrel a len sa naňho usmial. Keď sa Ciel spamätal, tak sa sčervenal ako paprika. „Botchan, ste veľmi rozkošný, keď sa červenáte.“ Povedal a chcel Ciela pobozkať. Perami boli nebezpečne blízko ku sebe, ale zrazu sa ozval Cielov žalúdok. Ciel očervenel a vzápätí sa obaja rozosmiali. Sebastian ho pobozkal na líce a podišiel ku stolíku, na ktorom priviezol obed. Mal pre neho špeciálne prekvapenie. Urobil mu koláč s tým jahodovým krémom, ktorý tak miluje. Najprv mu podal prvý chod, ktorý zmizol v Cielovi skoro hneď. Následne mu podal druhý chod. Cielovi trvalo trochu dlhšie, pokým ho zjedol, ale nakoniec ho zjedol. Sebastian spratal riad na vozík a potom podal prekvapenému Cielovi koláč. Ten sa zaradoval ako malé dieťa a o pár sekúnd si už vychutnával sladkú pochúťku. Sebastian sa na neho chvíľku pozeral, ale potom odišiel zaniesť riad Bardroyovi do kuchyne, nech ho umyje. Keď ho tam zložil išiel skontrolovať botchana. So sebou si vzal aj zvyšok jahodového krému, pri ktorom ho napadali veľmi, ale veľmi perverzne myšlienky. Vkročil do botchanovej pracovne a našiel ho, ako si vychutnáva posledný kúsok koláča. Pousmial sa nad tým a keď Ciel konečne dojedol aj dezert, tak ho zdvihol do náruče a odniesol ho do postele, pretože sa Cielovi zachcelo spať. V jeho izbe ho Sebastian položil na posteľ a začal ho vyzliekať. Keď mu vyzliekol všetky šaty, tak ho povalil na posteľ a Ciel sa zatváril nechápavo. Sebastian vytiahol nieviem odkiaľ vyššie spomínaný krém a keď to uvidel Ciel, tak mu docvaklo, čo s tým chce jeho sluha urobiť. Rozotrel trochu krému po Cielovom tele a keď bol chlapec celý od krému , a Sebastian spokojný so svojím dielom, tak ho začal postupne očisťovať. Ciela to tak vzrušilo, že zabudol aj na zvyšný krém a vzdychal. Sebastian postupoval od jeho nôh vyššie a vyššie. O chvíli sa zastavil na chlapcovom prirodzení, s ktorým sa začať hrať keď ho očistil od krému. Nepustil ho z úst, pokým nepriviedol čiernovláska pod ním k vyvrcholeniu. Dokonca ešte potom sa s ním maznal, pokým sa chlapec znova nevzrušil. Potom ho konečne prepustil zo zajatia svojich úst a pokračoval v očisťovaní botchanovho tela. Keď sa dostal až k ústam, tak ho začal bozkávať. Keď sa od seba odtrhli, tak sluha začal blúdiť rukami po tele svojho pána, pokým nenašiel to, čo hľadal. To, čo hľadal, bol vstup do chlapcovho tela. Potrel si prsty gélom, ktorý vytiahol z vrecka nohavíc, a začal chlapca pripravovať na ich následné spojenie. Dlho to však nevydržal, pretože Cielove stony ho privádzali do stavu, kedy skoro nebol schopný myslieť. Oprel si úd o vstup do chlapcovho tela a pridržal si ho za boky. Pomaly sa doň vnáral. Nepočul Cielov výkrik, nevidel jeho slzy, ktoré mu prenikli spod pevne zovretých
viečok. Zaregistroval to, až keď bol v chlapcovi celou svojou dĺžkou. Zastal a nehýbal sa. Pokúšal sa odviesť chlapcovu pozornosť od bolesti tým, že ho začal bozkávať a hladiť po celom tele svojimi nezbednými rukami, a čakal, pokým k nemu chlapec neprirazí sám. Po chvíli k nemu chlapec prirazil a od slasti zastonal do ich bozku. Sebastian sa od neho odtrhol a pousmial sa naňho. Prirážal k nemu a postupne zvyšoval intenzitu ako aj rýchlosť prírazov. Stačilo im posledných pár prírazov a spoločne vyvrcholili. Sebastian padol celý zmorený na Ciela, ktorému to nevadilo. Ciel si ho pritiahol ešte bližšie k sebe a objal ho rukami okolo krku. Sebastian sa naňho spýtavo pozrel a keď sa ho na to chcel spýtať, tak už nemohol, pretože mu v tom bránili Cielove ústa, keď ho pobozkal. Odtrhli sa od seba a potom spoločne dojedli krém, ale takým spôsobom, že si ho natreli na telá a ten druhý ho z neho zlizoval. Po dojedení krému sa k sebe pritúlili a zaspali. Na druhý deň ráno, keď sa Ciel zaspal, tak našiel vedľa seba ešte stále spiaceho Sebastiana a došlo mu, že to, čo sa stalo včera bolo reálne a nie len sen. Vtedy si pomyslel: „Ďakujem ti, bože. Ďakujem, že to nie je iba sen.“ Pritúlil sa ku Sebastianovi a znova zaspal.
KONIEC
Komentáře
Přehled komentářů
aaaa *rozpúšťa sa* ... to bolo dokonalé *úchylný úsmev* ... môžeš si byť istá, že si u teba poviedku etše objednám, poznáš rovnaké anime ako ja (aj viac)
ďakujéém
(Nyoko-chan, 23. 3. 2012 7:37)