Welcome

 Dnes to bolo zase také nudné ako zvyčajne. Tu v Hueco Mundo je strašná nuda. Zrazu mi niečo trklo v hlave a dostal som skvelý nápad. "To je ale kurva dobrý nápad." pomyslel som si. Potajomky som sa vykradol z nášho zámku Las Noches a otvoril som Gargantu.

Vybral som sa do Soul Society. Presnejšie som išiel pozrieť, ako sa darí Saivitan fukutaichovi. Watashi no kawaii Kira. Neviem prečo ani ako, ale prosto a jednoducho som sa doňho zamiloval. Keď som prišiel do Soul Society, tak som skryl svoj duševný tlak a zneviditeľnil som sa, aby ma nikto nevidel. Ako neviditeľný som išiel ku kasárňam tretej divízie. V Soul Society bol už večer a všetci sa poberali domov, alebo ako Renji so Shuheiom do baru. Keď som prišiel do bývalej pracovne, tak som videl Kiru, ako tam sedí a vybavuje papiere. Zrazu sa zarazil, podpísal posledný papier, narovnal hromádku papierov / čítaj obrovskú hromadu z papierov / a zrazu zmizol. "Shunpo." pomyslel som si a utekal som a ním. Vycítil ma. Ako je to možné? Dobehol som ho až pri jazere, kde sa posadil a vydýchaval sa. "Ja viem, že ma sledujete, ex - taicho." zrazu prehovoril. "Nehovor mi tak, Kira. Vieš, že aj ja mám meno a ako je možné, že si ma vycítil?" opýtal som sa ho, pričom som sa zviditeľnil, ale reiatsu som nechal stiahnuté. "Gin. Vieš to je tak. Ja som to vždy dokázal. Je to môj skrytý talent. Nikto si to ešte nevšimol." "Shinjirane." "Himitsu desu. Ja som ti nikdy neklamal. Tak, keď som si to tu už obzrel a videl, že sa máš dobre, tak môžem odísť. Jaa matta nee, Kira." "Jaa matta nee, Gin." povedal a ja som odišiel.