Welcome

 "Akira. Vzpamätaj sa! Čo to robíš, ha? Veď vieš, že som len tvoj, a že som stále s tebou. Tak ako si môžeš myslieť, že ťa podvádzam." "Gomenne, Shirogane. V poslednej dobe mám prudké zmeny nálad. Asi za to môže môj stav a hormóny." "Aký stav?" "Hups." povedal som a chcel som sa vypariť. Nepodarilo sa mi to. "A - ki - ra. Aký stav máš na mysli?" "Nič. O ničom neviem. A z nikoho to nedostaneš, pretože som im to ešte nepovedal, že master?" "Nepovedal, ale ja už asi viem, o čom sa rozprávate." "Nie, master. Nehovor mu to. Nech na to príde sám. Keby bol so mnou stále a mal by ma aspoň trochu rád, tak ako tvrdí, tak by si to už dávno všimol." povedal som naštvane. "Masaka? Akira! Nehovor mi, že tie tvoje ranné návštevy záchoda, prudké zmeny nálad, obžerstvo a extrémne divné chute majú niečo spoločné s tvojím stavom?" "Mám pravdu." povedal si master popod nos asi tak hlasno, že ho vôbec nebolo počuť po celom bare. "Ako som si myslel. Koľko, Akira?" opýtal sa master. "Dva mesiace." povedal som a usmial som sa na mastera. "Dva mesiace. To je úžasné, Akira. Dobre, ale to si za tú dobu mohol všimnúť. Ale, keď je niekto raz idiot, tak sa to nezmení." povedal. Ja som sa zasmial a pokýval som hlavou. "Akira, masaka?" "Nani?!" otočil som sa na Shiroganeho a musel som sa zasmiať. Bol to komický pohľad. Bledý v tvári, ústa doširoka otvorené a vlasy sa mu pomaly ale isto ježili. "Ty si tehotný?" opýtal sa. Len som sklonil hlavu a nereagoval som. Všetci - Kou - nii, Kengo a Aya sa na mňa zarazene pozreli. "Master. Vysvetlil by si im to. Ja musím ísť na vzduch." povedal som ale len preto, aby som zakryl svoju zbabelosť a vyparil som sa. O pár blokov ďalej som počul Shiroganeho, ako na mňa kričí: "Myslíš si, že predo mnou môžeš újsť? Milujem ťa!" zastal som a šokovane som sa naňho pozrel. "Milujem ťa a som šťastný, že si tehotný. Neprekáža mi to. Len mi vadí ten pôst." Usmial som sa a skočil som mu okolo krku. Skoro ma neudržal, ale odmenil som ho sladkou pusou.